reklama

Mozaika ľudských duší

Často chodím okolo ludí,  postávam v uzadí a len tak ich pozorujem. Akí sú len zvláštni ! Asi preto, že každý z nich je originál, ale z množstva týchto originálov je posplietaná jedna obrovská mozaika. Mozaika ľudských duší. Každého človeka predstavuje jeden kúsok. Niekoho len kúsoček, len taký maličký úlomok, no niekto toho vykonal už viac, a tak sa môže nájsť vo väčšom kúsku. Je tu úplne každý. Prezidenti, slávne osobnosti, ale aj bežné ľudia, akých sa dajú nájsť všade.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Podľa akých kritérii je ľuďom pridelený ich úlomok ? Každého reprezentuje taká časť, akú si zaslúži. Tieto úlomky majú ale jednu zvláštnu vlastnosť. Sú z takého materiálu, aby sa dali modifikovať ich rozmery. Je to veľmi dôležité, lebo každý má nádej zväčší svoj úlomok, a tým aj svoju kapitolu vo veľkej knihe dejín ľudstva. Či som vám ešte nepovedal, že táto mozaika tvorí iba obálku tejto knihy ? Vo vnútri sa skrýva to podstatné, je tam príbeh každého z nás.

Softwér podobný tomu, ktorý majú vo Wikipédii, umožnuje každému prepísať tú svoju kapitolu. A veď ju aj všetci každý den prepisujú. Väčšina by najradšej uchmatla čo najväčšiu časť príbehu len pre nich prípadne pre ich blízkých. Ľudia sú už dnes proste takí. Veď prečo číta toľko ľudí bulvár ? Každí si občas rád prečíta klebety, ale podľa mňa je príčina niekde inde. V bulvárnych časopisoch píšu iba o niekom, kto buď vykonal niečo škandalózne, alebo sa mu stalo niečo šokujúce (väčšinou vražda, ťažká havária, smrtelná choroba) Alebo je proste celebrita a bulvár o ňom/ o nej zase našiel niečo, čo sa dobre predáva (rozvod, nemanželské dieťa, nevera,...) .

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ale málokto si uvedomuje, že on nie je a ani nemôže byť tým hlavným hrdinom príbehu, ktorý je písaný už niekoľko stotisíciek rokov a kto vie,koľko ešte bude. Naozaj kto to vie ? Žiadna z postáv v tomto príbehu to ani netuší, ak nerátam tých, ktorí už svoju časť dopísali a odovzdali štafetu iným. Ale aaj z tých o tom málokto niečo vie. Na túto otázku, ktorá začína byť čoraz viac pretriasaná vám nemôže dať nikto presnú odpoveď. Kto by ju vedel dať, ten by určite nebol z tvohto sveta. Nám ľuďom nie je súdené vedieť predpovedať budúcnosť. A všetky pokusy o to musia byť neúspešné, lebo nikto z nás ešte nevynašiel stroj času. Tým by porazil čas. Dá sa to vôbec ? Dá splniť túžba, ktorá už od nepamäti trápila ľudí a ešte dlho (alebo krátko) ich bude trápiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čas je veľmi zvláštna veličina. Stála, veľmi jasne definovaná, a predsa je veľmi relatívna. Je rok veľa alebo málo ? Ako sa to vezme. Pre niekoho to môže byť strašne dlhé obdobie, niekomu ten rok preletí tak, že sa ani nenazdá a zase víta ďalší. A sú aj takí, ktorí by dali všetko na svete, aby mohli žiť o ten jeden rok dlhšie. Ale nedá sa to. Čas sa nedá zmeniť, zastaviť a ani ovplyvniť. Čas je náš najnekompromisnejší sudca, ale zároveň aj najspravodlivejší. Čas to je indiferentný pojem. Ani pozitývny, ani negatívny. Len ľudia ho hodnotia pozitívne alebo negatívne. Väčšinou podľa toho, či sa ponáhlajú, či na niekoho čakajú alebo sa nudia, alebo... nerobia vôbec nič. Vtedy im však čas veľmi pomaly plynie. Pomalšie ako slimákovi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale dá sa naozaj nerobiť vôbec nič ? Ja občas práve vtedy, keď ,,nič nerobím, iba premýšľam, vyriešim ťažšie problémy, ako vtedy, keď skutočne pracujem. Čím to asi bude ? Myslím si, že rozhodujúce je sústredenie. Poznám to zo školy. Keď som nesústredený, ťažko dostanem z testu dobrú známku. Hoci niekedy ani sústredenie sa nestačí. Ale určite je veľmi dôležité sústrediť sa na to, čo práve teraz robíme. Sústrediť sa na prítomný okamih.

Prítomný okamih je ten najdôležitejší časový úsek. Je dôležitý aj preto, lebo je tu iba raz. Táto sekunda sa už nikdy nebude opakovať. Po nej príde síce ďalšia, ale to nebude už táto istá. Ak nevyužieme tie sekundy, minúty a ten čas, ktorý máme k dispozícii už nikdy viac tú šancu nedostaneme späť. Prídu síce ďalšie príležitosti, ale tá nevyužitá šanca nás možno bude aj ďalej mrzieť. Preto je veľmi, veľmi dôležité sústrediť sa na prítomný okamih. Nie na to čo už bolo. To už nijako neovplyvníme. Ale ani sústrediť sa len na tie okamihy, ktoré ešte prídu nie je najlepšie. Netrápme sa dopredu. Keď to príde, plne sa na to sústreďme a určite to dopadne dobre. Keby sme si si toto uvedomili, ušetrili by sme si strašne veľa starostí. Veď ani prítomný ani minulý okamih nemôžeme ovplyvniť. Tak na čo sa nimi trápime ? Veď ten náš úlomok na mozaike si vytvárame v prítomnom okamihu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Áno uvedomujem si, že je veľmi ľahké tu o tom písať, ale oveľa ťažšie si to skutočne uvedomovať a je najparadoxnejšie, že práve ja toľkokrát v tomto zlyhávam. No snažím sa si to pripomínať, lenže človek je zábudlivý tvor a ja som občas veľmi zábudlivý. A tak môžem len dúfať, že to možno niekomu pomôže vytvárať si krajšie úlomky na mozaike ľudských duší. Lebo prirodzenou ľudskou túžbou je túžba po dobre a kráse.

Michal Banas

Michal Banas

Bloger 
  • Počet článkov:  11
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som velmi zvlastny, ale to je asi kazdy. Radsej ludi pozorujem ako sa s nimi rozpravam. Ale ked si s niekym rozumiem, potom sa neviem dockat dalsieho stretnutia. Okrem toho som introvert a mozno trochu nespolocensky, ale casom sa mozno zmenim a mozno uz ani nie... zatial to neplanujem Zoznam autorových rubrík:  PoéziaReportážeSúkromnéÚvahyNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu